Domov
Mapa stránok
VYHLADÁVANIE
Kalendár udalostí
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 2 | 3 | ||||
| 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |
| 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 |
| 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 |
| 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 |
Vojenský cintorín Trenčín-Zábranie
Vojenský cintorín bol zriadený v roku 1915, pozemky na jeho zriadenie vykupovala Rakúsko-uhorská armáda už v roku 1914. Na začiatku prvej svetovej vojny po bojoch na východnom Slovensku, v Poľsku a vzniku Haličského frontu bol v meste Trenčín zriadený Poľný lazaret v mieste dnešnej Soblahovskej ulice. Boli tu ošetrovaní vojaci, ktorí utrpeli vojnové zranenia, alebo infekčné choroby. Prvé obete boli pochované na dnešnej Štefánikovej ulici, v mieste terajších Kasární. Keďže občania Trenčína protestovali proti tomu, lebo sa báli infekčných chorôb, začalo sa pochovávať už iba v Zábraní. K cintorínu viedla poľná cesta. Terajšie vojenské objekty sa tu začali stavať až v roku 1921, kedy už vojenský cintorín existoval. Vždy na sviatok Všetkých svätých tu bývala omša za obete vojny, na ktorú chodili ľudia zo širokého okolia.
Rozloha cintorína je cca 8 000 metrov štvorcových. Pôvodne tu bolo pochovaných 927 vojakov a pomocného personálu. Podľa zoznamu bývalého Ministerstva obrany Československej republiky bolo v roku 1925 exhumovaných 154 príslušníkov bývalého Srbsko-chorvátsko-slovinského kráľovstva, ktorí boli pravoslávneho vierovyznania a boli prenesení do vybudovanej kaplnky- osária na Mestskom cintoríne v Trenčíne.
Terajší stav je 771 pochovaných. Z toho je 338 vojakov bývalej Československej republiky (Česi a Slováci), 24 Talianov, 112 Maďarov, 4 Nemci, 54 Poliakov, 11 Rakúšanov, 122 Rumunov, 86 Rusov, 17 Turkov a 3 neznámi. Aj počas vojnových časov sa pri pochovávaní rešpektovali práva obetí napr. podľa vierovyznania.
Obdobie rokov 1948-1989 patrilo v histórii cintorína k temnejším časom, nakoľko sa nachádzal vo vojenskom útvare s režimom prísneho utajenia. To malo za následok, že ani po nežnej revolúcii a ani v začiatkoch 21. storočia o tomto cintoríne oficiálne miesta v bývalom Československu (po rozdelení na Slovensku), ale ani v krajinách tu pochovaných obetí nemali relevantné informácie.
Tieto turbulentné časy ešte zabudnutý cintorín neobjavili. Neznamenalo to však, že terajší užívatelia vojenských objektov nevyvíjali postupné kroky k odstráneniu tejto hanby. Už od roku 2006 príslušníci Muničného skladu Trenčín začali svojpomocne postupne odstraňovať náletové kroviny a stromy. V odčiňovaní tejto hanby im boli nápomocní len kolegovia z ostatných Muničných skladov a taktiež nadriadenej Základne. Keď sa podarilo dostať stav cintorína aspoň na terajšiu úroveň, začali sa postupne informovať a pozývať kompetentní nielen zo Slovenska, ale i z krajín tu pochovaných obetí.
Od roku 2010 postupne navštívili cintorín:
2010 - zástupcovia Poľského veľvyslanectva; Srbská televízia- natáčala dokument o miestach odpočinku padlých srbských vojakoch z 1. svetovej vojny,
2011- Minister obrany SR pri príležitosti dňa Pamiatky zosnulých,
2012- Veľvyslankyňa Tureckej republiky pri návšteve cintorína vyslovila záujem tureckej strany exhumovať svojich štátnych príslušníkov a pochovať ich v spoločnom hrobe,
november 2014 - návšteva vojenského pridelenca Ruskej federácie s prísľubom na spolufinancovaní pri oprave vojenského cintorína,
apríl 2015 - delegácia Ruského veľvyslanectva – prísľub na spolufinancovaní pri oprave vojenského cintorína,
júl 2015 – delegácia veľvyslanectva Maďarskej republiky,
10. november 2015 – pietny akt kladenia vencov pri príležitosti 97. Výročia ukončenia 1. svetovej vojny.
