Štvrtkové ráno16. apríla 2009 malo pre deti z materskej školy na Tehelnej ulici nádych niečoho tajomného, niečoho zvláštneho. Všetkým rodičom prišlo trochu čudné, čo sa to dnes deje s ich malými šarvancami, čo ich tak ženie do tej škôlky. No deti veľmi dobre vedeli, že dnes sa tam prísť oplatí, že dnes si užijú poriadny kopec prekvapení a zábavy, ktoré pre nich pripravili príslušníci Leteckej základne generálmajora Otta Smika Sliač.
Psovodi z roty podpory velenia názorne predviedli, čo všetko musí taký vojenský psík ovládať a že poslúchnuť na slovo svojho psovoda pre neho nie je veľký problém. Ten, kto si myslí, že pred služobným psom utečie, by sa mal dobre pozrieť, ako sa vodilo figurantom z leteckej základne pri ukážkach zadržania osôb. Psíci Klodo a Roko len ticho závideli svojmu kamarátovi vlčiakovi Carovi, keď sa okolo neho zhŕkli natešení škôlkari, aby ho aspoň na chvíľku mohli pohladiť.
„Horí, horí!“ Na to sa spoza rohu vyrútilo húkajúce veľké červené vozidlo s príslušníkmi vojenskej hasičskej jednotky, ktorí v okamihu vykonali zásah hasenia požiaru s použitím autonómnych dýchacích prístrojov. Ako kozmonaut v kombinéze vyzeral hasič v striebornom ochrannom obleku, ktorého vrcholné predstavenie s ohňom sledovali deti s otvorenými ústami. Bolo že to radosti a výskotu, keď sa malí diváci rozbehli do veľkej bielej penovej periny z prenosného penometu.
Ktovie, koľko škôlkarov po dnešnom dni plnom dobrodružstva, bude večer snívať o tom, že keď vyrastie, tak z neho bude nebojácny psovod alebo odvážny požiarnik?