Niekedy sa odporúča previazať oči šatkou a skúsiť, aké to je byť slepcom a žiť v tme. Robí sa to aj preto, aby si človek vedel vážiť ľudí s týmto postihnutím, ale aj svoj vlastný zrak či život. Jednoznačne svetlo je spojené s plnohodnotným životom. Možno aj preto v zimnom

období je viac depresií či dokonca samovrážd.

Človek svoju túžbu po svetle dáva jasne najavo. V tomto adventnom, predvianočnom čase to krásne vidieť. Horí nám prvá svieca na adventnom venci. Centrá miest a obcí sú už vyzdobené na nepoznanie a nákupné centrá ani nehovoriac. Všetko žiari mocou svetla. Krása.Keď sme očarení krásou svetiel zabúdame však často na skutočné svetlo, ktoré nielen okúzľujúco svieti, hreje, ale dáva život. „Ja som svetlo sveta“ hovorí Ježiš Kristus. K tomuto svetlu aj v tomto adventnom čase smerujeme. K svetlu Vianoc. Je to však aj svetlo nášho života?

Sme v období uzávierok na jednej strane a plánovania na strane druhej. Unavení, vystresovaní. O to čím skôr poďme k Svetlu sveta pookriať, ožiť. Poďme k Ježišovi, dieťaťu v Betleheme narodenému.